Cyklistika v Dánsku

Autor: Jaroslav Michalco | 29.9.2012 o 20:02 | (upravené 7.10.2012 o 23:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  194x

Keďže už sú to dva mesiace, čo som začal študovať v Kodani nastal čas na porovnanie života v Škandinávii a na Slovensku. Najväčší, a ihneď do oka bijúci rozdiel v živote medzi Kodaňou a Bratislavou je miera cyklistiky v meste. Z tohto dôvodu bude tento článok o cyklistike.

Kodaň je jedno z najviac "bicycle-friendly" miest na svete. Bicykle tu sú všade a patria ku koloritu mesta. Samotné mesto má 350 km cyklistických chodníkov, 23 km cyklopruhov a 43 km cyklociest mimo ciest pre autá (zdroj Wikipedia).

Tieto chodníky však nie sú len nejaké čiary na ceste, ale skutočné chodníky fyzicky oddelené od cesty buď obrubníkom, alebo iným spôsobom, ako je možné vidieť na obrázku. Cyklochodník je oddelený aj od chodníka pre peších aj od cesty, čím je každý účastník v bezpečí. Cyklochodníky sú, samozrejme, na oboch stranách cesty a sú jednosmerné. Na križovatkách majú cyklisti taktiež vlastný pruh, vyznačený výraznou modrou farbou. Na významnejších križovatkách (najmä v centre mesta) majú cyklisti vlastný semafor, ktorým sa riadia. Ak ho nemajú, riadia sa semaforom pre autá. Ak má cyklista zelenú, auto mu musí dať prednosť pri odbočovaní doľava, a aj doprava. Cyklista má takisto prednosť na cyklochodníku, iba ak na cyklochodník vystupujú ľudia z autobusu a nemajú nástupný ostrovček.

 

Cyklochodník v Kodani

Križovatka

 

Za tie dlhé roky, čo je cyklistika súčasťou mesta, sa tu vytvorili isté pravidlá, ktoré ľudia dodržiavajú (väčšinu z nich najmä pre to, lebo za ich nedodržanie by dostali pokutu):

  • Je zakázané odbáčať vľavo. Toto pravidlo má ďalekosiahle následky, ktoré výrazne zvyšujú bezpečnosť cyklistov. Cyklista nemôže priamo odbočiť vľavo, t.j. musí najprv prejsť križovatkou rovno, otočiť sa a počkať na zelenú v smere, kam chce ísť. Kým si človek zvykne na toto odbáčanie v tvare písmena L može chvíľu trvať, avšak v konečnom dôsledku je to výborné pravidlo, pretože sa cyklista nemusí krkolomne preraďovať do odbočovacieho pruhu a hazardovať so svojím životom.
  • Chodci nechodia po cyklochodníkoch a cyklisti po chodníkoch pre chodcov. Keď som si kúpil v Kodani bicykel, toto bola prvá vec, ktorá mi udrela do očí. Chodci tu skutočne bezdôvodne nevstupujú na cyklochodník, iba ak je na chodníku prekážka, prechádzajú cez cestu, alebo autobus stojí priamo pri cyklochodníku bez nástupného ostrovčeka. To isté platí, samozrejme, aj o cyklistoch, ktorí si svoj bicykel na chodníku poctivo tlačia. To je obrovský rozdiel, napríklad oproti hrádzi pri dunaji, kde často chodia korčuliari a chodci po cyklistickej časti hrádze a opačne.
  • Cyklista má skutočne prednosť. Vodiči aút tu skutoćne dávajú prednosť cyklistom a sú ohľaduplnejší. Jeden príklad z mojej skúsenosti: Párkrát sa mi stalo, že mi naskočila zelená a ja som bol asi 100-150 m od križovatky. Prvé auto na križovateke bol autobus odbočujúci doprava a už som chcel spomaliť, aby som do neho nevrazil, keď bude odbáčať. Avšak autobus nezačal odbáčať, ale čakal, kým prídem ku križovatke a prejdem ňou, až potom začal odbáčať, aj keď ho to stálo zopár desiatok sekúnd. Myslím si, že vyššia ohľaduplnosť vodičov je spôsobená tým, že väčšina z nich taktiež vlastní bicykel a vie, čo to znamená.

 

Pri takých podmienkach, aké sú v Kodani, je radosť bicyklovať. Podľa Wikipedie sa každý deň v Kodani najazdí 1 200 000 km, pričom 36% obyvateľov využíva bicykel na každodenný presun do práce, do školy... Presun bicyklom po meste je nielen často najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať z bodu A do bodu B, ale aj najlacnejším. O vplyve na zdravotný stav obyvateľstva, myslím, netreba hovoriť.

 

Bicykle sú všade, a je ich veľa. Ľudia si ich často nechávajú odparkované na stojanoch, tak ako autá na parkoviskách. Potom sa však ľuďom, ako mne stáva, že si pri tých desiatkach/stovkách bicyklov nepamätajú presne, kde zaparkovali:)

 

 

Cyklotrasy sú naozaj často využívané. Na niektorých frekventovaných miestach sú počítadla cyklistov, a počty cyklistov za deň bývajú vysoké.

 

 

 

 

Je mi jasné, že nie je možné, aby cyklistika na Slovensku, bola na takej istej úrovni ako v Dánsku. Cesty v Bratislave sa nedajú nafúknuť, aby sa medzi ne a chodník ešte zmestili cyklisti. Slovenské mestá taktiež nie sú postavené na rovine, a určite nie je dobrý nápad bicyklovať s vypätím všetkých síl do školy na kopci v Mlynskej doline, spotiť sa pri tom a potom stráviť celý deň v škole. Avšak na mnohých miestach sa to s trochou snahy dá zlepšiť aj v Bratislave. Páči sa mi napríklad, ako sú prepojené všetky mosty na Petržalskej strane hrádze a tam je cyklistika veľmi príjemná.

Len na to, aby ľudia chodili do práce/školy na bicykli treba zmeniť aj správanie sa iných účastníkov cestnej premávky, aby sa cyklisti nemuseli báť o holý život. V Kodani tento strach nemám a tak, ako väčšina Dánov, chodím bez prilby, pretože nie je až taká potrebná. V Bratislave by som sa na to neodvážil...

 

Obrázky boli použité z nasledujúcich stránok: Link1, Link2, Link3, Link4, Link5

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?